Možno mi odpustíš
Čo nás rozdelí,do cudzích postelí?Keď nad ránom zo spánku,chcem vykríknuť,že mi chýbaš.
Koľko takých rán,vo dverách ti prisahám,a pravdu ti nepoviem,aj keď sa ma v slzách pýtaš.
Refrén :Možno,že raz mi odpustíš,potom si nájdem tajnú skrýš,tam svedomím sa nechám hrýzť,o teba nechcem prísť.
Čo nás núti ujsť,ku klamstvám cudzích úst?Keď do očí ti nepozriem,ty aj tak vieš,že niečo skrývam.
Nemusia mať cieľ,dotyky dvoch nahých tiel.Keď málo mi záleží,na ktorú z vás dvoch sa dívam.