Ako si to hovorila
ako si to hovoriladaj mi ešte zopár dníako som to hovoril ja – zabudni
ako si to hovorilabudeme žiť bez zábrana naša láska bude čistáako oko Krista
tebe káže rozum mne pocitja žijem vo dne a v noci ty bdieša trápiš sa ako v žalárirátaš dni a slzy na tvári
koľké si už vyronilamore by ich bolo snáďa každá slza moru dávato čo láske rovnováha
ako znie to jasné zneniekeď dvaja cítia to isté chvenievtedy zázraky sa dejúa slová znejú krajšie ako bežne znejú
aká je tá sila cnostíkeď jedna láska dvoch bytostížije život nezávislev rovnováhe srdca a mysle
niečo nové som pre nás zosnovalno nesmieš prestať chcieť začínať od znovana to čo si hovorilazabudni
vraj každý každému sa vzďaľujeto iba sprevádza nás protikladov krásaa práve tá nás prinavráti k sebeno musíš chcieť ako ja chcem veriť tebe
a koľko sĺz ti umývalo lícacelé more by ich bolo snáďa každá slza moru dáva......