Ľudskost (Modlitba za ľudskosť)
Nevyjedz z taniera, čo patrí inýmMysli na chudákov uprostred zimyDožič aj inému kus jeho šťastiaA ver, že dobré sny sa ti raz vrátia
Neklam, že nemáš dosť, máš, čo ti stačíTo, čo máš navyše, musíš vždy strážiťPohlaď svet dlaňami, na to ich mámeA prilož dobrý liek vždy k ľudskej rane
Neober celý strom, neotráv studňuAj keď si vysoko, skloň sa k nej ku dnuHlt vody tomu daj, kto o ňu prosíA v srdci nos len to, čo pútnik bosý
Čo spadlo z neba, do neba sa vrátiKto iným nedal, akoby sám, akoby sám stratil
Pozri sa do očí deťom a chorýmTým, čo sa chytajú aj slamky v moriSkús plachtu rozprestrieť, keď niekto mrzneA daj mu kus tepla, vždy ľahšie usneš
Otvor si náručie, môžeš im chrániťTých, čo svet vyhnania a sú tu samiNie, nikdy nešliapme po ľudskej biedeVšetci sme pútnici a nikto z nás nevie
Čo prišlo z neba, do neba sa vrátiKto iným nedal, akoby sám, akoby sám… stratil
Čo spadlo z neba, do neba sa vrátiKto iným nedal, akoby sám, akoby sám… stratil